VŠETKO JE TO MOJA VINA!             Naozaj?

Sedí oproti mne klientka a rozplietavame jej životný príbeh a pocity viny, ktoré zažíva každý deň. Aj keď sa jej stane nejaká pozitívna udalosť, nedokáže ju oceniť a dokonca má pocit viny. Po niekoľkých sedeniach zistíme, že má pocit viny za svoju existenciu, za to, že tu JE!

Vyrastala v prostredí, v ktorom nemohla naplno prejaviť svoju radosť, svoj hnev...rodičia ju učili ich nezaťažovať, byť dobré dievča a tak sa naučila plniť očakávania druhých a stratila sa sama sebe. A keď chcela z role dobrého dievčaťa vystúpiť ozval sa ten najväčší pocit viny aký kedy zažila. Veď ona na to nemá právo, byť sama sebou a žiť podľa svojich predstáv. Nezaslúži si to!

Mnoho z nás v detstve nesmelo bezpečne prejavovať svoje emócie – hlavne hnev. Nebolo to spoločensky prijateľné. Ale hnev nezmizol – len zmenil svoju podobu. Najčastejšie sme ho obrátili proti sebe: ,,Nemôžem sa hnevať. Je to všetko moja vina." Je to sila, ktorá mala chrániť naše hranice ale zmenila sa na sebakritiku. Preto ľudia s potlačeným hnevom bývajú náchylnejší k nadmernému sebaobviňovaniu. Tak isto na tom bola aj moja klientka, ktorá dlhoročnou prácou na sebe zistila kde vznikol jej silný pocit viny, osvojila si nástroje na jeho zvládanie a hlavne začala byť k sebe súcitná.

Samotnú vinu vieme vnímať nasledovne:

• Ako popísateľný a vysvetliteľný jav kedy človek poruší dohodu alebo záväzok. V tomto prípade ide o skutočnosť, ktorú vieme zasadiť do konkrétneho kontextu. Vina je spojená so zodpovednosťou.
• Pocit viny je subjektívny zážitok. Je to naučená vzťahová, sebaposudzovacia a morálna emócia.

Zakladateľ terapie zameranej na súcit (Compassion‑Focused Therapy) Paul Gilbert ukazuje, že vina a hanba sa nerozpúšťajú tlakom alebo snahou mať veci pod kontrolou. Premieňa sa vtedy, keď sa telo dostáva z režimu hrozby do režimu bezpečia. Súcit k sebe znižuje sebakritiku, podporuje zdravé vzťahy a posilňuje reguláciu emócií a umožňuje priblížiť sa k vlastnej bolesti bez úteku z ohrozenia.

Vyskúšajte na sebe:

1. Veta, ktorá môže zastaviť automatické "Je to moje vina"

Krátka veta môže prerušiť vzorec sebaobviňovania, napr.

• "Je to pocit, nie skutočnosť."
• "Mám právo mať potreby."
• "Učím sa."

2. Dve verzie príbehu

Napíšte si dve verzie tej istej situácie z dvoch rôznych pohľadov:

• Z pohľadu pocitu viny
• Z pohľadu dospelého ja

Cieľom je rozlíšenie emócií od faktov.

3 . Čo by som podradil/a najlepšiemu priateľovi v rovnakej situácii:

Položte si jednoduchú otázku: "Čo by som povedal/a najlepšiemu priateľovi keby sa ocitol v podobnej situácii?"

Cieľom je získať nadhľad nad situáciu bez emočného zainteresovania.

Múdro na záver:

Vina je ako balvan, ktorý človek nesie roky, pretože kedysi to bolo pre neho bezpečné. Nejde však vždy o to aby sme ten balvan zahodili ale hľadať uhol pohľadu ako ho nesieme a ako sa naň pozeráme. Je bezpečné a v poriadku ho na chvíľku odložiť a oddýchnuť si. Alebo ho skutočne môžeme aj ZAHODIŤ!

Ako to máte s hnevom Vy?

S láskou